Riján E-kniha

Sci-fi nie je u mňa až tak bežne čítaný žáner, raz za čas však padne dobre. Osvieži od prebytku vrážd či romantiky. Avšak, v tejto YA knihe nájdete aj spomínanú vraždu( i krv a iné humusy) a aj romantiku… ale nie takú tú prvoplánovú. Pernišová to niekde zaobalila do gest či slovného ping-pongu, ale Vanille, tá nám je v tomto jasná od začiatku. Úplný mushrum- význam zistíte počas čítania.

Keďže e-booky čítam najmä v tmavej izbe zakrútená do paplóna v čítačke, prečítanie Rijánu mi trvalo dosť dlho, aj keď nie až tak, ako napísanie autorke (prepáč, Ivka :D). Spomínam to najmä preto, že som sa sebavedomo pustila do Rijánu s tým, že to vôoooobec nebude problém, veď si z Anarchorance pamätám isto dosť (muhahaha, milá Valéria, treba ti ginko-alebo niečo silnejšie). Pernišová ma vyviedla z omylu, ale chytala som sa. Aspoň som si to myslela až do momentu, keď som si v polke knihy s otvorenými ústami uvedomila, že Shadee a Sheredai NIE JE TÁ ISTÁ OSOBA -_-(a keby len jedna). Áno, bola som miestami zmätená, ale akosi mi to dávalo zmysel(asi mám na to talent), najmä od polky všetko do seba krásne zapadlo. Nepovedala by som, že prvá polovica knihy bola pomalšia, pretože sa vždy niečo zásadné dialo. Iveta má dar “vyprdnúť” sa na nepodstatné, ide na akciu, zvraty, zápletky a k nim sa dopracuváva systematicky, vtipnými, dramatickými, napínavými i šokujúcimi momentmi, to všetko je odľahčené jednoduchým a zrozumiteľným štýlom autorky s použitím dialogóv, ktoré idú “od huby”. Musím vyzdvihnúť fantáziu Pernišovej, pretože napráskať do príbehu nový svet spoločenstva planét ďaleko od Zeme, dôvod, prečo si na tieto planéty unášajú pozemšťanov, názvy tvorov, technológií, mien, hodností… ja sa často pozastavujem myšlienkami aj pri obyčajnej romantickej knihe ako toto autor môže vymyslieť. Predstavte si moje myšlienky pri tejto dômyselnej sci-fi napratanej postavami, v ktorých som sa poväčšinou nestrácala(ach, Shadee a Sheredai).
V Anarchorance bola budúca kráľovná Vanille taká “puťka” a autorka sľubovala jej prerod. Stal sa! Neuveriteľné, ale okrem Veirena, “steroidového” macka, bola mojou obľúbenou postavou práve Vanilka. Jej vývoj bol perfektný, záujem a túžby porozumieť problematike spoločenstva ju dostal do rôznych situácii. Zakaždým som jej fandila aj v láskovej rovine. Bolo mi smutno aj za ňu kvôli mužovi jej srdca.
Od polovice ma šlo roztrhnúť a často som ponocovala. Iveta sa rada hrá s čitateľom. V tom najnapínavejšom momente len tak ukončí kapitolu a vrhne sa na dobrodružstvo inej postavy a to nevravím o nepredvídateľnom deji, ktorý prefacká vždy nečakane. Neznášam a zároveň to milujem.

Odporúčam aj bonusové kapitoly, ktoré nájdete na webe autorky. Chcem ich viac a chcem pokračovanie príbehu, ale uvedomujem si, že tým pravdepodobne bude dobrodružstvo Lyry, Vanille, Sheredaia, Vairena a ostatných na konci. Nechcem aby sa niekedy táto séria skončila.

Práve som si prečítala recenziu, ktorú som napísala k Anarchornace, keď som ju čítala pred vyše 2 rokmi... To, čo som tam napísala? Že sa neviem zžiť s Lyrou a Shadom? Odvolávam.

Všetky postavy mi rýchlo prirástli k srdcu. Kto sa tam objavil, toho som si hneď obľúbila. Samozrejme okrem výnimiek ako Nixon, Ward, Clarice a tak ďalej... Ak nerátam hlavné postavy, najviac sa mi zapáčili asi Lex a Roo. Veľmi rada by som si ale prečítala aj nejaké kapitoly z pohľadu Vairena. Lebo, čo si ten myslí, nikto nevie, ale všetci chcú vedieť, teda aspoň ja.

Áno, aj tentoraz, kým som si pospomínala a zorientovala sa v deji mi to trocha trvalo, ale potom som sa totálne zamilovala.

Teraz nepreháňam, naozaj som ostala úplne paf, po takmer každej kapitole, pretože o zvraty v tejto knihe určite núdza nebola. Konečne si moja hlava začala všetko prepájať a spájať. Keď som mala nejaké podozrenie ako by to mohlo byť ďalej, niekedy sa mi potvrdilo, niekedy nie. Vyskytli sa však aj také odhalenia a vysvetlenia, ktoré som absolútne nečakala.

Napätie príbehu rozhodne nechýba. Najväčšie ma vždy čakalo, keď sa skončila kapitola a ďalšia bola z pohľadu inej postavy. Vtedy som mala nutkanie zopár kapitol preskočiť, aby som vedela ako to bude pokračovať ďalej. To som ale spraviť nemohla, pretože prepojenia, aké sa nachádzajú v tejto knižnej sérií, sú tak dôkladne premyslené a prešpekulované, že keby som preskočila tú jednu kapitolu, určite by mi niečo uniklo.

Taktiež nesmiem zabudnúť spomenúť, že som niektorým častiam odmietala uveriť, dokým sa mi na 100% nepotvrdili. To neznamená, že som neplakala, keď prišla strana 275. Tam som pochybovala o svojej schopnosti čítať s porozumením. Až tak veľmi som tomu nechcela uveriť.

Ak som po dočítaní Anarchorance povedala, že mala otvorený koniec, tu hovorím, že to bolo úplne v poriadku. Pretože po dočítaní poslednej strany Rijánu som ostala úplne mimo a epilóg to veru nezachránil. Naopak, ešte viac vo mne vzbudil potrebu, prečítať si ďalšiu časť!